Spravy - Sport - Devin-Bratislava 2010

Socky sportuju a rozhodli sa opat uspesne zabodovat v prestiznom narodnom behu Devin-Bratislava. Trenovany Matus s casom 50:15 obsadil vynikajuce 282. miesto, za nim nasledoval svedsky odchovanec slovenskeho povodu Cupko Bronston, ktory exceloval casom 57:53 a zaujal 979. miesto. Prekvapenim tohto rocnika bol Tuci, ktory pravidelnou treningovou metodou zvacsuje objem pluc a tento raz mohol dosiahnut supercas 59:26. K jeho forme akiste prispelo hormonove vybudenie azda testosteronu (blizsie sa mozno vyjadri znamy prazsky lekar alebo vyznamny fyzioterapeut), sposobene vztahom medzi muzom a zenou. Dalsiu poziciu som obsadil Ja, teda znamy gitarista znamej kapely s casom 62:08, co je vyrazne zlepsenie oproti minulemu roku a znamena 1447 miesto. Spolu so mnou na rovnakom mieste dobehol aj moj 13 rocny bracho Ondrik, ma moje uznanie. Repre socka teamu uzatvara Hrnco s casom 66:54 na krasnom 1839.mieste. Beh Devin-Bratislava otvoril sezonu kadejakych pretekov, kde budeme opat dokazovat skvelu kondiciu.

Mokro v Suchej nad Parnou

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou alebo to nazvyme nevyhnutným vyústením tréningového procesu. Členovia Socka teamu sa neustálym progresívnym spoznávaním svojich možností snažia za každých okolností zaznamenávať progres. A tak slovo dalo slovo, triklub časť tréningových podmienok, kostol imigácky cestný špeciál značky shimano, Filip cyklistické gate, Janči nosiče na bicykel, socky neuveriteľných 8 euro za štartovné a išli robiť dobré meno Socka teamu na legendárny triatlonový pretek v Suchej nad parnou. Počasie zamračené, vietor pozvoľne fúkajúci, jemne nadvihujúci minisukne rozdovádených fanúšičiek na štarte = ideálne počasie na podávanie extrémnych výkonov.

Sračky zostali pre zmenu doma, takže z očakávaného preteku s účasťou aspoň niekoľko stoviek nadšených triatlonistov, sa zmenil na trošku komornejší pretek. Roje fanúšičiek zistili, že minisukne nechali doma a tak sa po ne museli vrátiť. Nanešťastie kvôli rozkopávkam v trnavskom kraji a neaktuálnemu GPS systému nadabovanom hlasom príjemnej tety nenašli cestu späť. Ale no čo si budeme hovoriť. Náš prvý pretek sa nezanedbateľné blížil, útroby nám od očakávania tak jemne krúcilo.

Prvá disciplína triatlonu čili plávanie: musím spomenúť nespravodlivosť s dodatočným povolením neoprénov vzhľadom na to, že Socka team nechal celu kolekciu roku 2012 v skrini doma, čo sa negatívne podpísalo pod jeho výkonom. Ale čo si budeme nahovárať, plávanie je naša slabá disciplína. Nie a nie sa trafiť do tej správnej hustoty vody a teda správnej koordinácie tela a pohybu svalov, ktoré by mali na jednej strane držať človeka nad hladinou a na druhej ho posúvať smerom dopredu. Ono telo člena Socka temau je väčšinou zvyknuté byť ponorené v ľahších tekutinách ako je napríklad alkohol, a tak pokiaľ je ponorené vo vode, nepáči sa mu to. Treba pripomenúť, že kým pri obvyklom stave tekutiny pôsobia z vnútra von, túto je situácia opačná. No nemusíte vyraďovať jadrové elektrárne ako napríklad Hrnčo, aby ste pochopili, že to znamená z vonku dnu.

Ale prejdime k samotnému preteku. Rybníček vypadal vcelku pekne, rozčerená voda jemne obmývala fit loptové bójky dostatočnej veľkosti, takže aj trošku zrakovo postihnutý ako napríklad ja, sme nemali problém s orientačnými bodmi. Po vyštartovaní sa tí borci, čo ten pretek brali trošku vážne vrhli ako štuky hlavičkami do vody a mohutnými zábermi posúvali svoje telá dopredu. My riadiaci sa príslovím "pomaly možno dokončíš", sme ich nasledovali trošku v spomalenejšom a menej elegantnejšom vydaní. Ono po prvú tretinu sa to ešte tak dalo, potom začali ruky odmietať poslušnosť. Telo si začalo uvedomovať, že je predsa len ťažšie ako voda a hlava preklínať okamihy lenivosti, ktoré spôsobili vynechanie toľkých ranných plaveckých tréningov (vlastne skoro všetkých). Bolo to vari v polke prvého kola, keď som zistil, že vedľa mňa sa zmietajúca postava nie je nikto iný ako Filip a pohľad na jeho pomaličky sa vzďaľujúce nohy ma vyburcoval k strojovému tempu. Popis: kopnutie nôh, zahrabnutie pravou rukou pod seba spoločne s nádychom na ľavú stranu a s degustáciou vody z miestneho rybníčka, následne hrabnutie ľavou... Celé toto utrpenie, oku diváka určite veľmi lahodiace, si predstavujte asi 10 minút. Ok, na najbližší tréning už určite vstanem! Napriek tomu som vyplával asi 5 sekúnd za Filipom, ktoré som stiahol na výbehovom kopčeku. Ako som ho dohnal, tak som ho buchol po zadku. Filip mi to chcel oplatiť, ale očividne nemá v búchaní po mužských zadkov taký cvik ako ja. Pošmykol sa a do cieľa vletel nohami napred. Ej škoda, že nie je fotodokumentácia. Potom prišlo už len vytrvalé vyzeranie Tučiho, ktorému rapídne dostávanie sa do idelálnej postavy antických olympijských atlétov narobilo zhoršenie plaveckých schopností. Už sú preč časy, keď fungoval ako profesionálny plavák. Nesklamal, dôstojne dobojoval a zaradil sa k vážnym favoritom na cenu útechy.

Musím povedať, že ovácie mal asi najväčšie, lebo dorazil náš fanklub B+B+B+C (teda Barbara, Baja, Bety a malý sráč - neznalým, teda skôr znalým pomerov v Socka teame, naozaj sú to tri osoby ženského pohlavia a nie nové pseudonymy Socka Teamu)

Druhá časť: cyklistika 20 kilometrov v podobe zemiakovej časovky -taká zvlnená rovinka (našiel som to na dákom triatlonovom fóre). Nastalo moje prvé zoznámenie sa s cetným špeciálom, ktorý som mal požičaný od časovkárskeho majstra slovenska do 23 rokov. Takže o jeho kvalitách a modernosti sa nedalo polemizovať, o kvalitách jeho jazdca už hej. Prvá časť takého podkovovitého okruhu bola až extrémne náročná. Teplota okolo 15 stupňov, slabý ale vytrvalý protivietor a neustály dážď z toho urobili naozaj extrémny pretek. Zmrznuté stehná sa pod filipovými, možno trošku malými, cyklistickými gaťami hýbali len veľmi neochotne a špeciálna kožená sedanka nasiakla vodou do takej miery, že bola aspoň o pol kila tažšia. Síce som sa skoro vysypal v prvej zákrute na štrku ale bravúrne som to ustál a pokračoval ďalej. Asi na 6tom kilometri ma dobehol Filip (štartoval 30 sekúnd po mne). Ako tak išiel okolo mňa, spokojne sa usmial, povzbudil ma a vyrazil dopredu s očakávaním, že mi na tejto časti naloží aspoň o dve minúty. Ej ale to ešte nepoznal socku, keď sa staví o pivo. Prehodil som na ťažší prevod a so zrakom upretým cez stekajúce kvapky dažďa som krvou podliatymi očami pozeral na jeho chrbát a držal vzdialenosť asi 10 metrov (hákovanie bolo zakázané). Prichádzala otočka v Dolných-Horných Orešanoch, ktorá bola už na dohľad. A tu Filip s úžasom zistil, že aha ho papľuha, on je mi za chrbtom. Vedomie polky cesty za sebou, vietor do chrbta a hádam aj mierny kopec dolu pôsobili ako keď Miro zazrie čiernu kučeravú jebačku. Nohy sa zohriali na prevádzkovú teplotu a začal sa neľútostný súboj medzi mnou a Filipom. 5 krát viedol o 5 násobnú dĺžku bicykla on, 5 krát ja ale na poslednom kopci som vyštartoval štýlom pripomínajúcim Pantániho, počas najväčšej drogovej závislosti, a nedal mu žiadnu šancu. Takže vo výsledku bol môj čas horší o 25 sekúnd.

No náš fanklub BBBC mal jemné technické problémy typu. “ Máte klúče od auta?? Hej šak sú v aute, aby sa nestratili.“ Kvôli tomu bol pôsobením škaredého počasia po ďalšiu časť preteku indisponovaný a teda nevyužitelný.

V tejto časti by som už mohol vyjadriť obdiv k tým borcom, s ktorými máme tú česť behať kilometre po tartanovej dráhe, hrádzi lesných cestičkách a tak podobne. Vidno, že slovo športovec je od slova športovať a nie napríklad od socovať, flákať sa alebo chľastať. Dominancia Triklubu na týchto pretekoch bola očividná. Šaniho úspech predstavovalo už len to, že dorazil po Novarocku (myšlienka, že ide aj Tučko bola vraj veľmi motivačná). Triatlonovo ešte značne neznámy Ondro – kto by poznal niekoľko násobného majstra Slovenska v plávaní, rozbil celé štartové pole na plaveckej časti. Rado mal najlepší čas plávania spolu s bicyklom a celkovo skončil 3. Štupiho vyrovnaný vykon a napokon Jančiho dych vyrážajúci beh si zaslúži vlastný odstavec. Ono Janči by pravdepodobne na súťaži o najkrajší beh príliš neuspel. Jeho jedinečný štýl, s hlavou jemne naklonenou do strany (podľa amerických vedcov môže ísť o nastavenie nozdier proti poryvom vzduchu, čím sa dosahuje lepšie okysličovanie) a s našľapovaním jemne do boku (tu je pravdepodobné využívanie prirodzenej rotácie zeme a následný prenos energií smerom dopredu) spolu s výrazom najväčšieho utrpenia (čisto psychické deptanie súperov), je však mimoriadne efektívny. Priniesol mu úžasné víťazstvo. Gratulujem a je mi cťou kecať blbosti na tvojich tréningoch.

No a Mirkin výkon bol úžasný takisto, akurát trošku nedostatok konkurencie zo strany ostatných pretekárok chýbal na jeho ešte väčšie vygradovanie a podčiarknutie.

Ok dosť bolo ód na Triklub, späť k Socka temu. Na bežeckej časti prišla chvíľa môjho triumfu. Ten, komu nikto neveril, že by mohol poraziť posledné mesiace naplno trénujúceho Filipa, sa vzopäl k obdivuhodnému výkonu a na bežeckej časti mu nasadil 50 sekúnd. Škoda, že sme sa nestavili o tú basu piva.

Ale asi najväčší respect patrí, sorry Janči, Mirka a ostatní, Tučimu. Kto by povedal, že tento náš za počítačom pracujúci člen Socka Teamu s chromým kolenom a s ešte pred dvomi rokmi do neba rastúcim bruchom, ten preborník freestilového padania na schodoch, niekedy dokončí takýto závod. Krásne tretie miesto, dokonca druhé medzi klasifikovanými, si zaslúži uznanie (OK odzadu ale ČO). Azda prehlásenie po odovzdaní ceny úspechu: „Kurva mohol som dostať cenu, keby že sa menej snažím“, hovorí za všetko. Kebyže sa cena udeľuje aj za bežecký úbor, myslím, že jeho boxerky by boli tiež jasným favoritom.

Na záver už len veľké ďakujem Kilovi, Jančimu a všetkým, vďaka ktorým sa nám podarilo tento pretek absolvovať.

Hoj fotky tu snáď niekedy doplním ale nechce sa mi teraz s tým srať.

hasta la vista

Prihovor Mgr. Vicha

chalani. ci babi.
prave v takejto tazkej dobe ked ekonomicka sytuacia nam nedovoluje vlozit si do ust ani kusok chleba nieto este trezku ci parizsky stalo sa to co nikdo netusil ani len v jeho najtemnejsej nocnej more. teda neviem ci sme sa vcera nevideli ale ked nie tak vam chcem s velkou hrdostou oznamit ze z tej atrapy cloveka sa stala atrapa s titulom magistra. stalo sa tak niekedy asi vcera. lebo neviem presne aky je den. hlada sa tiez dobrovolnik co mi najde mobil, zasije oblek. a moze ho rovno aj oprat lebo sa mi zda ze ten oblek ma zalubu vo valani sa v mlakach. tato to ale zobral sportovo ked ma nasiel vo vani spat. a vlastne som tu prvy vysokoskolsky clovek tak dufam ze si to budete patricne vazit a cenit. a fakt vas milujem. hlavne asi toho juro lebo ten ma tusim doviedol domov.aj tato je dobry aj ta jeho janka len neviem naco ma v slipoch obliekli do lezeckeho sedaku ked som siel do postele. a luky aj ked nevidi a nepocuje tak ma take tusenie ze tusi ze som opity. tiez by som sa chcel podakovat tomu vodicovi co zablokoval krizovatku bajkalska ked kontroloval ci zijem. a este mi tiez chybaju ponozky. keby ste ich nasli budem si to cenit. popis: ponozky, 2ks, take skor mokre ako suche, vlastne uplne mokre, ale mozno uz vyschli, a take kor spinave ako ciste, a skor smradlave ako vonave, povodna farba seda ale je mozne ze su momentalne aj farby tmavsej napriuklad hnedej alebo ciernej. nalezca bude odmeneny... dakujem za poskytnuty medialny priestor pre tento prihovor.. naozaj vas luboim. esteze clovek konci vysoku len raz za zivot.

zverejnene 30.5.2009 - 23:52 na cupko.sk

Dennik plavca 1

Po ťažko prespatých 5 hodinách sa plný očakávania a nervozity sa zobúdzam už 2 minúty pred tým ako mi má zazvoniť môj budík. Ešte ranná kontrola nachystaných veci vypitie pol litra vody a ide sa na to. Áno dneska sa toho konečne dočkám po rokoch naberania odvahy, a jej hľadania na dnách pohárov rôznych veľkostí objemov, tvarov a obsahu je to konečne ten deň A ktorý zmení moju celú doterajšiu životnú pút.

Beriem s "láskou" včera o polnoci (alebo dnes ako to beriete) pripravené chlebíky a nesúc sa ako vták kráčam smerom k môjmu cieľu. Vtáčiky na stromoch nešvitoria-ešte spia svine lenivé, slnku sa tiež nechce vyliezť na smogom zahalenú oblohu a zabudol som si nabiť môj mp3 prehrávač ale komu by to vadilo pri takejto udalolosti.

Pred cieľovou budovou zaflekoval strieborný golf a z neho vystúpili dve ikony, vysmiati dobre naladení už rutinérsky zvyknutí na ranne vstavanie. Vstupujem do legendami opradenej šatne pri rozjebanych skrinkách bez vešiakov priam cítim ako keby ma ovanul duch histórie, predstavujem si všetky tých ktorí sa tu prezliekali predo mnou a cítim sa poctený. Ako nováčik dostanem za úlohu zaniesť dosky na bazén. Nevadí mi to uvedomujem si že aj v hokeji najväčšie hviezdy začínali zbieraním pukov po tréningoch.


Prichádzam k bazénu čeriacemu sa od plávajúcich ľudí. Poviem vám niet krajšieho pohľadu ako keď sa pozeráte na plavcov. Ruky sa ponárajú do vody, spod nôh im vytryskujú gejzíry vody, a ich krásne priam s antickou dokonalosťou tvarované postavy sa s úžasnou rýchlosťou posúvajú vpred. Keď z vody mohli vyliezť dinosaury tak prečo by sa tam v rámci pokroku ľudia nemohli vrátiť. Naša čisto privátna dráha bola už obsadená zmietajúcim sa tuleňom plávajúcim jednu dĺžku za druhou. Jeho mohutné telo čerilo vodu hruď pri každom nádychu vytvárala menšiu vlnu, ktorá by prevrátila aj menší titanic, s neuveriteľnou výdržou ukrajoval naplávané metre v bazéne. Podarilo sa nám vysocovat nie len osobnú dráhu ale aj osobného trénera takže prvý krát sme sa v živote cítili ako hviezdy nášho šoubiznisu. Vo svojich špeciálnych červených infra pyrotechnických brílach odhalil aj najmenšiu chybičku na našom plaveckom štýle a okamžite nám ju napravoval. Hmmm tuším sa hlavne sústredil na tu nežnejšiu štvrtinu našej dráhy ale to sme vzhľadom na jeho riadiaci organ mohli očakávať. Taktiež hovoril o veciach ktoré by mal každý správny plavec ovládať "Prídeš na Zlatých Pieskoch pred bufet kde sedia jebačky skočíš do vody zaplávaš 25 znaka a späť pôjdeš motýlikom aby si ukázal, že vieš plávať a určite ich zbalíš!"

Chlór v bazéne penil, prepaľoval plavky a tuleňove oči, osvetlenie doslova sliepňalo a dotváralo tu nádhernú atmosféru až človek začínal mať fatamorgány o nacvičujúcich aqvabelách. Ale čo si budeme hovoriť všetko krásne sa raz musí skončiť a tak mi zostáva len dodať hasta la vista.

Beh Devinskou Kolybou aneb Kua to co su za kopce

Branky, body, hodiny

Taaak. Mame za sebou dalsiu dlho (asi 2 dni) ocakavanu akciu. Beh do kopca a logicky (ze riso) tym padom aj z kopca na Devinsku kobylu respektive teda aj z Devinskej kobyly a aj v jej blizsom i dalejsom okoli a zazemi. Pocasie organizatorom ani pretekarom velmi neprialo. Chladnych 5 stupnov, silny narazovy vietor (miestami az orkan), viditelnost neviditelna a do toho ostry dazd (az tropicky lejak).. Aj napriek takymto drsnym podmienkam sa na starte zislo 178 pretekarov roznych vekovych skupin, veku, pohlavia, rasy, sexualnej orientacie, rozneho iq, promile, vierovyznania a inych osob a zvierat. Ucast teda znacna..


Tieto drsne podmienky ale vyhovovali uzkemu okruhu osob, lebo si zratali dve a dve a vedeli ze cim horsie pocasie tym menej ludi = vyssie umiestnenie.. Po rozcvicke (potapaci sa rozcvicovali aktivne-vraj 'rozbehanie') socky pasivne (su mudre - vedeli ze cim menej nabehaju pri rozcvicke tym viac nabehaju v zavode) uz kazdy horlivo ocakaval start.. potapaci aj socky startovali v tesnom zavese. Neviem ako zavod prezivali ostatni pridam tu teda svoj osobny pohlad. Mal su tu cest startova spolu s richardom V. (ktory je znamy tiez ako doucovatel slovenskej gramatiky obcas si (medzi najebavkami) behajuci svetove pohare) tento zakerny krok od organizatora mu nikdy neodpustim. Pred startom zvolil celkom mudru strategiu (aspon vtedy mi to tak prislo) i ked bol som hlupy lebo 'riso a mudru'? Po starte sme sa teda snazili do-honit predchadzajucu dvojicu Klokan-Klokanova vzdialenu 15 s. Po prvych 500 metroch som mal ale velke nestastie ked mi komar vletel do oka, druhy do nosa co ma tak rozhodilo ze som si stupil na snurku vzapeti aj na druhu nasledoval pad a nadeje na na predbehnutie richarda V. a vitazstvo boli stratene.. No dobre vsetci vieme ze to tak nebolo. Po prvych 500 metroch s Richardom som prezil mensiu klinicku smrt a do ciela sa uz len plazil. Ale doplazil som sa. Trat obsahovala zakerne kopce, i klesania, rozpadnute mosty, niekolkometrove korene i vsadecihajucu divu zver.. Vytuzeny ciel na seba nenechal dlho cakat (asi 31,53) kde uz na mna horlivo cakali potapaci a aj klokan.


No ale to co necakal nikdo sa stalo skutocnostou. Potapac Richard obsadil vyborne 3.tie miesto. Sani 4.te a Klokan 5.te!! Cim predbehol aj jedneho potapaca ktory bol tusim 7.mi. Ja spolu s desperadom sme sa umiestnili vo svojom zivotnom vykone na doposial najvyssom umiestneni. V prvej 30-ke resp. 35-ke... Tak tak ako vidite ovladli sme startove pole. Uplne zdegradovali superov a svojim preciznim, strojovym, roky trenovanym tempom sme nedali nikomu sancu.. Dakujeme. Vdaka patri tiez organizatorom za skvele zorganizovanie akcie, do coho patri, vynikajuci caj, obedove menu vyprazany syr, mucnik a 4 tricka ako pozornost... Aj nabuduce! A dik sani za obed! Lubime ta..


Fotky by Janka, viac tu
Oficialne vysledky tu
Triklub komment tu

Športom proti športovcom

No neda mi to nezachovat tieto uchvatne komentare pre dalsie generacie:

20. 10. 2008 (23:59)
TV Socal vam prinasa...

POZOR! ZAJTRA 18:15 (miro 18:26) na Kuchajde to pride... Dlhoocakavane zlate FINALE vyvrcholenia tohtorocnej futbalovej ligy samponov. 10 hracov, jedna lopta, jeden vitaz... Kdo bude lepsi? Doposial neporazene, hrde druzstvo 1.FC Lokomotiv Socal alebo 4. HK Spartak Potapaci? Uz zajtra sa dozvieme odpoved... Druzstvo sociek nastupi pod vedenim svojho jedinecneho legendarnehom, medailami ovenceneho kapitana Tuckinalda, ktoreho momentalna forma moze byt nerozlusknutelnym orieskom pre zdecimovane a chciple druzstvo potapacov, pseudobezcov, tetratlonistov, woodmanov a inych radobisportovych bytosti... Pridite sa pozriet ako tesco vino zvitazi nad isostarom... Nech vyhra lepsi (to samozrejme vieme kdo je uz teraz).

21. 10. 2008 (00:10)
Redaktor TV Socal:

Prave sa nam podarilo ziskat tajne zakulisne informacie ohladom tohto podujatiu priamo zo satni uz pripravujucich sa druzstiev. Druzstvo Potapacov sa chysta nastupit s rozlozenim 4:3:3. Muzstvo 1.FC Lokomotiv Socal sa vsak chysta pouzit zbrusu novu este nikym nepouzitu strategiu ktorej krycie meno znie "skry sa krysa pred hejnom much". Cela sportova verejnost je na nohach co nam tato nova strategia prinesie do vyvoja stretnutia. Nalada v teamoch je vraj podla nasho komentatora ktory sa nachadza na stadione s muzstvami momentalne na velmi dobrej urovni. Potapaci uz maju za sebou strecing postupne prechadzaju do narocnejsich cviceni a lahkeho vyklusania pred stretnutim. 1.FC Socal tiez pristupuje k stretnutiu zodpovedne. Hraci prave dopili 4 sud piva a otvorili 5-tu vodku...

22. 10. 2008 (12:36)
TV SOCAL uvadza... branky body sekundy

Tak velkolepe finale mame za sebou. Vidim ze ti ktori nemali moznost dostat sa na vypredany stadion maju zaujem o informacie.. tak pekne poporade.. Vitaz je ako uz iste tusite znamy a povedzme si otvorene pri mo-mentalnej kvalite sucesneho hviezdami nabiteho kadra 1.FK SOKOLA bol vitaz jasny uz aj pred narocnym zapasom ale to co sa dialo pocas tych sotva 15-tich minut na travniku naozaj nikdo necakal. Brazilska technika, Anglicka elegancia, nemecka preciznost, Kenska vytrvalost!!!. Muzstvo potapacov tusiac prehru povolalo do svojho mansaftu na poslednu chvilu asi 5 legionarov (takze hral vlastne nakoniec len jeden potapac) ale ani to im nepomohlo. Hned po uvodnom hvizde rozhodcu nabral zapas jednoznacny priebeh. Drava utocna sila a jedinecna staticko-pozicna obranna linia kapitana Tuckinalda nedala superovi sancu. Priam svetelnym pohybom miatli supera ktory sa na odpoved nezmohol a tak golostroj nedal na seba dlho cakat... Po desiatich strelenych goloch musel zachranovat cest supera kapitan Tuckinaldo golom do vlastnej siete. Celkove skore nieje presne zname lebo svetelna tabula nedokazala zaznamenat tak vyoke cislo. Odhadovane skore je preto asi 15:2 v prospech Socalov... No plavcici moji hadam by ste sa mohli schopit a dat naku odvetu konecne uz aj o to pivo lebo toto fakt nema uroven... Ved my pijeme tesco vino

22. 10. 2008 (19:58)
Mlada Fronta Socal:

Neda nam nezareagovat a neopisat vcerajsi uzasny vykon kapitana 1 FC Socal TUCINAAAAA!!!! Na vratkom a velmi na podsmykovanie nachylnom povrchu ako jediny zvolil spravnu taktiku opatrneho pohybovania, takze v kazdom momente zapasu stal na svojich sexi vyrysovanych lytkach pripraveny zasiahnut. Jeho vysportovana postava a strategicke postavenie pritahovalo loptu ako keby bol vykonny elektromagnet pohanany biomasovym agregatom s obojsmernym ventilom, jeho necitatelne pohyby a prihravky miatli superov, ktori sa neskor uplne dezorientovani stavali lahkymi obetami musich naletov. Nepozorny alebo neznaly okoloiduci by si mohol mysliet ze ani sama legenda nevie kam sa najblizsie lopta z jeho nohy odrazi, my zainterisovani vsak vieme ze lietali po presne nastudovanych trajektoriach vytvorenych pri pocitani paketov. Ale ani tento bombasticky vykon nie je to co z tohto hraca robi Legendu sockovskeho futbalu. Ked uz o vysledku bolo davno rozhodnute a ked sa ostanti clenovia hnusne zabavali na ihrisku a predvadzal vsakovake kusky, prave vtedy prisiel ten rozhodujuci tah to krasne gesto, ten neskutocne slachetny skutok, ten neobycajny prejav ludskosti odvahy a obetovania sa, ktory dojal cele hladisko prizerajuce sa na tento zapas. Zdeprimovany super, ktory uz rozmyslal nad skrecovanim zapasu sa odhodlal k jednemu z ojedninelych naporov. Zufaly center pred branku sak nasiel iba spravne defenzivno-pozicne postaveneho tucina. Ten nedbajuc mozneho odsudenia vlastnymi spoluhracmi fanusikmi ci mozneho zranenia poskocil na svojej chromej nohe a loptu zo svojej kopacky nasmeroval priamo do svojej branky. Ano takyto prejav slachetnosti sa bohuzial na dnesnych travnikoch tak casto nevidi. Superiacemu muzstvu zasvietil ohen v ociach vystreli zohnute sije a pustili sa do stastocneho odporu a napokon dohrali zapas so ctou. Ano vazeny citatelia mozeme obdivovat pseodohviezdicky davajuce jeden gol za druhym a zabavaujuce divakov ale musime s uctou uznat ze LEGENDA je len jedna. Vdaka Tucinovi dostal vcerajsi zapas ten najdolezitejsi rozmer a to ludsky DAKUJEME TUCINO a Nikdy Nezabudneme.

Sadnúť tak na motýlie krídla

Sadnúť tak na motýlie krídla
Dívať sa na svet z vysoka
Cítiť jak naša matka zem dýcha
Jak tečie rieka divoká.

R: Túlať sa lúkami lesmi
Vdychovať vôňe opojné
Načierať do truhlice vesny
Poležať v machu spokojne.

Vytiahnuť chrobáka malého z vody
Čo v jazierku náhodou sa pritopil
Potom sledovať včielok hody
By úlik sa medom naplnil.

R: Nad roklinou zostať stáť úžasom
A riavou vetra dať sa unášať
Potešiť sa zlatistým klasom,
Ktorý onedlho budú žať.

R: Na citaru, lutru, narfu hrať
Načisto splynúť s prírodou
Nádherne užívať si na zemi
Nech život dýcha pohodou.

Dať si dúšok pramenitej vody
Čo vysoko v horách pramení
Pokochať sa modrosťou oblohy
Posedieť na vyhriatom kameni.

Dotknúť sa slnka lúčov nádherných
Čo trbliecu sa ako zo zlata
Nádherne užívať si na zemi,
Ktorá je na zázraky bohatá.

Hudba a text: Milo Horínek