Po ťažko prespatých 5 hodinách sa plný očakávania a nervozity sa zobúdzam už 2 minúty pred tým ako mi má zazvoniť môj budík. Ešte ranná kontrola nachystaných veci vypitie pol litra vody a ide sa na to. Áno dneska sa toho konečne dočkám po rokoch naberania odvahy, a jej hľadania na dnách pohárov rôznych veľkostí objemov, tvarov a obsahu je to konečne ten deň A ktorý zmení moju celú doterajšiu životnú pút.
Beriem s "láskou" včera o polnoci (alebo dnes ako to beriete) pripravené chlebíky a nesúc sa ako vták kráčam smerom k môjmu cieľu. Vtáčiky na stromoch nešvitoria-ešte spia svine lenivé, slnku sa tiež nechce vyliezť na smogom zahalenú oblohu a zabudol som si nabiť môj mp3 prehrávač ale komu by to vadilo pri takejto udalolosti.
Pred cieľovou budovou zaflekoval strieborný golf a z neho vystúpili dve ikony, vysmiati dobre naladení už rutinérsky zvyknutí na ranne vstavanie. Vstupujem do legendami opradenej šatne pri rozjebanych skrinkách bez vešiakov priam cítim ako keby ma ovanul duch histórie, predstavujem si všetky tých ktorí sa tu prezliekali predo mnou a cítim sa poctený. Ako nováčik dostanem za úlohu zaniesť dosky na bazén. Nevadí mi to uvedomujem si že aj v hokeji najväčšie hviezdy začínali zbieraním pukov po tréningoch.
Prichádzam k bazénu čeriacemu sa od plávajúcich ľudí. Poviem vám niet krajšieho pohľadu ako keď sa pozeráte na plavcov. Ruky sa ponárajú do vody, spod nôh im vytryskujú gejzíry vody, a ich krásne priam s antickou dokonalosťou tvarované postavy sa s úžasnou rýchlosťou posúvajú vpred. Keď z vody mohli vyliezť dinosaury tak prečo by sa tam v rámci pokroku ľudia nemohli vrátiť. Naša čisto privátna dráha bola už obsadená zmietajúcim sa tuleňom plávajúcim jednu dĺžku za druhou. Jeho mohutné telo čerilo vodu hruď pri každom nádychu vytvárala menšiu vlnu, ktorá by prevrátila aj menší titanic, s neuveriteľnou výdržou ukrajoval naplávané metre v bazéne. Podarilo sa nám vysocovat nie len osobnú dráhu ale aj osobného trénera takže prvý krát sme sa v živote cítili ako hviezdy nášho šoubiznisu. Vo svojich špeciálnych červených infra pyrotechnických brílach odhalil aj najmenšiu chybičku na našom plaveckom štýle a okamžite nám ju napravoval. Hmmm tuším sa hlavne sústredil na tu nežnejšiu štvrtinu našej dráhy ale to sme vzhľadom na jeho riadiaci organ mohli očakávať. Taktiež hovoril o veciach ktoré by mal každý správny plavec ovládať "Prídeš na Zlatých Pieskoch pred bufet kde sedia jebačky skočíš do vody zaplávaš 25 znaka a späť pôjdeš motýlikom aby si ukázal, že vieš plávať a určite ich zbalíš!"
Chlór v bazéne penil, prepaľoval plavky a tuleňove oči, osvetlenie doslova sliepňalo a dotváralo tu nádhernú atmosféru až človek začínal mať fatamorgány o nacvičujúcich aqvabelách. Ale čo si budeme hovoriť všetko krásne sa raz musí skončiť a tak mi zostáva len dodať hasta la vista.
Taaak. Mame za sebou dalsiu dlho (asi 2 dni) ocakavanu akciu. Beh do kopca a logicky (ze riso) tym padom aj z kopca na Devinsku kobylu respektive teda aj z Devinskej kobyly a aj v jej blizsom i dalejsom okoli a zazemi. Pocasie organizatorom ani pretekarom velmi neprialo. Chladnych 5 stupnov, silny narazovy vietor (miestami az orkan), viditelnost neviditelna a do toho ostry dazd (az tropicky lejak).. Aj napriek takymto drsnym podmienkam sa na starte zislo 178 pretekarov roznych vekovych skupin, veku, pohlavia, rasy, sexualnej orientacie, rozneho iq, promile, vierovyznania a inych osob a zvierat. Ucast teda znacna..
Tieto drsne podmienky ale vyhovovali uzkemu okruhu osob, lebo si zratali dve a dve a vedeli ze cim horsie pocasie tym menej ludi = vyssie umiestnenie.. Po rozcvicke (potapaci sa rozcvicovali aktivne-vraj 'rozbehanie') socky pasivne (su mudre - vedeli ze cim menej nabehaju pri rozcvicke tym viac nabehaju v zavode) uz kazdy horlivo ocakaval start.. potapaci aj socky startovali v tesnom zavese. Neviem ako zavod prezivali ostatni pridam tu teda svoj osobny pohlad. Mal su tu cest startova spolu s richardom V. (ktory je znamy tiez ako doucovatel slovenskej gramatiky obcas si (medzi najebavkami) behajuci svetove pohare) tento zakerny krok od organizatora mu nikdy neodpustim. Pred startom zvolil celkom mudru strategiu (aspon vtedy mi to tak prislo) i ked bol som hlupy lebo 'riso a mudru'? Po starte sme sa teda snazili do-honit predchadzajucu dvojicu Klokan-Klokanova vzdialenu 15 s. Po prvych 500 metroch som mal ale velke nestastie ked mi komar vletel do oka, druhy do nosa co ma tak rozhodilo ze som si stupil na snurku vzapeti aj na druhu nasledoval pad a nadeje na na predbehnutie richarda V. a vitazstvo boli stratene.. No dobre vsetci vieme ze to tak nebolo. Po prvych 500 metroch s Richardom som prezil mensiu klinicku smrt a do ciela sa uz len plazil. Ale doplazil som sa. Trat obsahovala zakerne kopce, i klesania, rozpadnute mosty, niekolkometrove korene i vsadecihajucu divu zver.. Vytuzeny ciel na seba nenechal dlho cakat (asi 31,53) kde uz na mna horlivo cakali potapaci a aj klokan.
No ale to co necakal nikdo sa stalo skutocnostou. Potapac Richard obsadil vyborne 3.tie miesto. Sani 4.te a Klokan 5.te!! Cim predbehol aj jedneho potapaca ktory bol tusim 7.mi. Ja spolu s desperadom sme sa umiestnili vo svojom zivotnom vykone na doposial najvyssom umiestneni. V prvej 30-ke resp. 35-ke... Tak tak ako vidite ovladli sme startove pole. Uplne zdegradovali superov a svojim preciznim, strojovym, roky trenovanym tempom sme nedali nikomu sancu.. Dakujeme. Vdaka patri tiez organizatorom za skvele zorganizovanie akcie, do coho patri, vynikajuci caj, obedove menu vyprazany syr, mucnik a 4 tricka ako pozornost... Aj nabuduce! A dik sani za obed! Lubime ta..
Fotky by Janka, viac tu Oficialne vysledky tu Triklub komment tu
No neda mi to nezachovat tieto uchvatne komentare pre dalsie generacie:
20. 10. 2008 (23:59) TV Socal vam prinasa...
POZOR! ZAJTRA 18:15 (miro 18:26) na Kuchajde to pride... Dlhoocakavane zlate FINALE vyvrcholenia tohtorocnej futbalovej ligy samponov. 10 hracov, jedna lopta, jeden vitaz... Kdo bude lepsi? Doposial neporazene, hrde druzstvo 1.FC Lokomotiv Socal alebo 4. HK Spartak Potapaci? Uz zajtra sa dozvieme odpoved... Druzstvo sociek nastupi pod vedenim svojho jedinecneho legendarnehom, medailami ovenceneho kapitana Tuckinalda, ktoreho momentalna forma moze byt nerozlusknutelnym orieskom pre zdecimovane a chciple druzstvo potapacov, pseudobezcov, tetratlonistov, woodmanov a inych radobisportovych bytosti... Pridite sa pozriet ako tesco vino zvitazi nad isostarom... Nech vyhra lepsi (to samozrejme vieme kdo je uz teraz).
21. 10. 2008 (00:10) Redaktor TV Socal:
Prave sa nam podarilo ziskat tajne zakulisne informacie ohladom tohto podujatiu priamo zo satni uz pripravujucich sa druzstiev. Druzstvo Potapacov sa chysta nastupit s rozlozenim 4:3:3. Muzstvo 1.FC Lokomotiv Socal sa vsak chysta pouzit zbrusu novu este nikym nepouzitu strategiu ktorej krycie meno znie "skry sa krysa pred hejnom much". Cela sportova verejnost je na nohach co nam tato nova strategia prinesie do vyvoja stretnutia. Nalada v teamoch je vraj podla nasho komentatora ktory sa nachadza na stadione s muzstvami momentalne na velmi dobrej urovni. Potapaci uz maju za sebou strecing postupne prechadzaju do narocnejsich cviceni a lahkeho vyklusania pred stretnutim. 1.FC Socal tiez pristupuje k stretnutiu zodpovedne. Hraci prave dopili 4 sud piva a otvorili 5-tu vodku...
22. 10. 2008 (12:36) TV SOCAL uvadza... branky body sekundy
Tak velkolepe finale mame za sebou. Vidim ze ti ktori nemali moznost dostat sa na vypredany stadion maju zaujem o informacie.. tak pekne poporade.. Vitaz je ako uz iste tusite znamy a povedzme si otvorene pri mo-mentalnej kvalite sucesneho hviezdami nabiteho kadra 1.FK SOKOLA bol vitaz jasny uz aj pred narocnym zapasom ale to co sa dialo pocas tych sotva 15-tich minut na travniku naozaj nikdo necakal. Brazilska technika, Anglicka elegancia, nemecka preciznost, Kenska vytrvalost!!!. Muzstvo potapacov tusiac prehru povolalo do svojho mansaftu na poslednu chvilu asi 5 legionarov (takze hral vlastne nakoniec len jeden potapac) ale ani to im nepomohlo. Hned po uvodnom hvizde rozhodcu nabral zapas jednoznacny priebeh. Drava utocna sila a jedinecna staticko-pozicna obranna linia kapitana Tuckinalda nedala superovi sancu. Priam svetelnym pohybom miatli supera ktory sa na odpoved nezmohol a tak golostroj nedal na seba dlho cakat... Po desiatich strelenych goloch musel zachranovat cest supera kapitan Tuckinaldo golom do vlastnej siete. Celkove skore nieje presne zname lebo svetelna tabula nedokazala zaznamenat tak vyoke cislo. Odhadovane skore je preto asi 15:2 v prospech Socalov... No plavcici moji hadam by ste sa mohli schopit a dat naku odvetu konecne uz aj o to pivo lebo toto fakt nema uroven... Ved my pijeme tesco vino
22. 10. 2008 (19:58) Mlada Fronta Socal:
Neda nam nezareagovat a neopisat vcerajsi uzasny vykon kapitana 1 FC Socal TUCINAAAAA!!!! Na vratkom a velmi na podsmykovanie nachylnom povrchu ako jediny zvolil spravnu taktiku opatrneho pohybovania, takze v kazdom momente zapasu stal na svojich sexi vyrysovanych lytkach pripraveny zasiahnut. Jeho vysportovana postava a strategicke postavenie pritahovalo loptu ako keby bol vykonny elektromagnet pohanany biomasovym agregatom s obojsmernym ventilom, jeho necitatelne pohyby a prihravky miatli superov, ktori sa neskor uplne dezorientovani stavali lahkymi obetami musich naletov. Nepozorny alebo neznaly okoloiduci by si mohol mysliet ze ani sama legenda nevie kam sa najblizsie lopta z jeho nohy odrazi, my zainterisovani vsak vieme ze lietali po presne nastudovanych trajektoriach vytvorenych pri pocitani paketov. Ale ani tento bombasticky vykon nie je to co z tohto hraca robi Legendu sockovskeho futbalu. Ked uz o vysledku bolo davno rozhodnute a ked sa ostanti clenovia hnusne zabavali na ihrisku a predvadzal vsakovake kusky, prave vtedy prisiel ten rozhodujuci tah to krasne gesto, ten neskutocne slachetny skutok, ten neobycajny prejav ludskosti odvahy a obetovania sa, ktory dojal cele hladisko prizerajuce sa na tento zapas. Zdeprimovany super, ktory uz rozmyslal nad skrecovanim zapasu sa odhodlal k jednemu z ojedninelych naporov. Zufaly center pred branku sak nasiel iba spravne defenzivno-pozicne postaveneho tucina. Ten nedbajuc mozneho odsudenia vlastnymi spoluhracmi fanusikmi ci mozneho zranenia poskocil na svojej chromej nohe a loptu zo svojej kopacky nasmeroval priamo do svojej branky. Ano takyto prejav slachetnosti sa bohuzial na dnesnych travnikoch tak casto nevidi. Superiacemu muzstvu zasvietil ohen v ociach vystreli zohnute sije a pustili sa do stastocneho odporu a napokon dohrali zapas so ctou. Ano vazeny citatelia mozeme obdivovat pseodohviezdicky davajuce jeden gol za druhym a zabavaujuce divakov ale musime s uctou uznat ze LEGENDA je len jedna. Vdaka Tucinovi dostal vcerajsi zapas ten najdolezitejsi rozmer a to ludsky DAKUJEME TUCINO a Nikdy Nezabudneme.
…Tak tak, roky plánovaná, verejnosťou dlho očakávaná udalosť sa za pričinenia veľkého množstva šťasťia a sponzorov, za všetkých spomeňme aspoň tzv. „ujo vícha“, ktorý by sa po svojich posledných výkonoch (kúpanie sa v detskom bazéniku, chodenie po skle bosou nohou, donucovanie bubeníka hrať jararara) mohol kludne stať hrdým členom sockateamu aj napriek značne pokročilému veku (skôr už prekročilému). Naozaj teda netušíme ako sa nám tak logisticky náročnú akciu podarilo zorganizovať a to dokonca aj bez adama, ale ako sa vraví aj motyka občas vystrelí... Očakávania boli teda veľké, udalosť v skutku ojedinelá, ale to čo sa dialo na tejto jedinečnej akcií skutočne nečakal nikdo ani vo svojom najkrajšom mokrom sne... Čo to je Bermudský trojuhoník oproti povodiu Malého Dunaja... tu sa nestrácajú len lode a lietadlá, tu sa strácajú minúty, hodiny a dni... tu sa stráca čas. Takýto svetový fenomén máme vážení, hneď za rohom našeho hlavného mesta. No ale pekne odzačiatku...
Nalodenie a prvý boj s divokou vodou
Po zhode náhodných udalostí sme sa vo štvrtok okolo obeda CET ocitli na brehu, básnikmi stáročia ospevovaného, divokého a romantického zároveň, brehu Malého Dunaja. Magicky ohlušujúci hukot vody nám bral dych aj slová... strach a rešpekt z prírody, ktorej stál človek zočivoči nám naháňal zimomriavky po chrbte... Niekdo mal husiu kožu, niekomu stáli bradavky, niekomu možno stálo aj niečo iné ale všetci sme sa cítili neuveriteľne bezmocný oproti takejto obrovskej mase vody a energie... So strachom musí ale človek bojovať. Keďže sme ale zvieratá nebolo to jednoduché... ale nevzdali sme sa. To nám verte priatelia že nie, to nemáme v krvi. Problémom sa vždy hrdo postavíme tvárou tvár. A tak netrvalo dlho, priam by sa dalo povedať, že ani svetlo nedokáže predbehnúť hrnča keď ide po vodku a so šamanským úsmevom jemu vlastným, ako keď dáte malému dieťaťu flašku s cumlíkom, sa na ňu napojí. Veru nieje ľahké dostať ho od nej. Aj malé dieťa plače keď mu vezmete cumlík. Hrnčo sa s tým už ale za tie roky naučil žiť, s alkoholom sa predsa treba deliť a tak sa nám
ako už neraz opäť ušlo každému. A ako sa vraví každému podľa jeho možností, takže sa už za niekoľko minút dostavil spomínaný efekt bermudského trojuholníka. Nalodenie a aj naše prvé riečne centimetre sme teda zvládli bez akýchkoľvek problémov a strachu. Po mimoriadne aktívnych prvých 10 metroch každý pochopil, že nemá význam bojovať s tak mocným živlom ako je rieka a vydal preto dobrovolne svoj život na pospas neľútostnému prúdu, ktorý sám najlepšie vedel kade má tiecť. V tomto aktívnom športovom duchu sme zotrvali po zbytok nášho pobytu. Neuveriteľnou rýchlosťou sme sa teda hnali dolu prúdom v očakávaní veľkého dobrodružstva. Voči strachu sme aj naďalej bojovali. Tentoraz sa ale najväčším bojovníkom voči strachu stal bájny hrdina z dávnych dôb – Kelt, počúvajúci na povel „čas na pivo“. Týmto jednoduchým heslom sa
bájny hrdina dostával do našich útrob aby sme sa my mohli aj naďalej v klude venovať našej púti po strastiplnej riave. Tento hrdina sa tak stal najčastejšie menovaným členom nášho zájazdu... Čas sa teda definitívne zastavil.. Slnko pálilo, kelt bojoval, promile pribúdalo, teplota sa zvyšovala a tak zákonite musel prísť čas vhodiť naše do ružova rozpálené telá, do studenej horskej vody. Úkon to vážení nieje jednoduchý ale aj to sme zvládli. Tažko mi je pomenovať to čo sa dialo nasledujúce minúty priatelia, azda súslovie vodnoorgie by mohlo vystihnúť pravú podstatu. Ako inak vzniklo opäť množstvo materiálu, z ktorého je 99 % nebulikovateľného (aj v porno priemysle). Ako ale viete aj tento materiál sa dá zohnať. Stačí napísať správnym ľuďom... (a ani neviete ako rád vám ho pošlem). Keďže rieka sa na rozdiel od nás hýbe neustále a my sme boli jej súčasťou podarilo sa aj nám dostaťz bodu A do krčmi. Nebolo to ale ľahké, najprv zápas s krokodílom potok útek pred dravými piraňami ale stálo to zato... Priamo nad vodou, s výhľadom na vodný mlyn a krásnousvetlovlasou obslužníčkou baru (azda to bol ten pravý dôvod pre dokonalosť tohoto miesta) sme aspoň na chvíľu zložili naše unavené telá po náročnom výkone a doplnili energiu. Energie ale nikdy nieje dosť a tak sa nám zastávka opäť trochu natiahla.. Po každom dni ale príde noc a tak sme aj my opäť otvorili tvrdý alkohol a pri romantickom ohni prežili našu prvú noc v tajuplnej divočine...
Deň druhý
Po romantickej noci ale prišlo desivé ráno. Hneď prvý pohľad zo stanu predurčil vývoj tohoto dňa. Všade kam ľudské opilecké oko dohliadlo len čiernočierna čierňava. Neuveriteľne hustá, všadeprítomná, rozhodla sa nám ukradnúť deň. Takéto niečo nás ale len tak nerozhádže a nebojácne sme sa vydali ďalej na našu strastiplnú púť. Azda sa už aj zdalo, že odvážnym šťastie praje - čierňava začínala sa trhať v tom nám ale cestu zák
erne skrížil ďaľší mlyn s nádhernou plážou, anglickým trávnikom a áno, ako správne tušíte bola tam aj krčma. Nemohli sme veru odolať takejto ponuke. Nebolo vari ani 12 hodín, slnko ešte nestihlo prísť na vrchol dňa a my sme už v bezpečí naberali energiu. Opäť sme ňou nešetrili, človek predsa nikdy nevie kedy sa mu zíde. A čože sa nestalo. Z čierňavy začali padať kvapky väčšie ako veľké. A tak neostávalo poriečnikom nič iné ako zostať uväznený na tomto v skutku nehostinnom mieste. Nedá mi nespomenúť si na výrok jedného nášho člena (tiež jedného z hlavných aktérov udalosti, ktorú opíšem neskôr pod krycím menom „Sex na poľnej ceste“), že keby sme si pod touto terasou postavili stany tak ani tie stany nepotrebujeme...nuže hodiny sa teda naďalej strácali podobne ako peniaze v našich peňaženkách ale nálada v týme akoby zázrakom geometrickym radom stúpala až do závratných výšin, napomínania z vlastnej hudobnej produkcie (asi tu nerozumeli slovenským textom legendy) a úniku bez zaplatenia (zabudli sme). Nuž ale aj tu sa opäť potvrdilo že časník pije menej ako zákazník a tak nás už s pádlami v ruke zastavuje vrchný, že či sa chystáme odísť. Samozrejme že sme sa nechystali, len sme si chceli rozvešať mokré veci na pádla. Bol asi dosť inteligentný, alebo mu azda došlo, že v daždi mokré veci na pádlach nevysušíme to už navždy zostane záhadou, zaplatiť sme museli... Tentoraz sme sa ale na hladinu nevydali len tak bezcieľne. Podarilo sa nám získať dôležitú info
rmáciu o blízkosti pokladu - ranča u paľa. Vzdialenosť nás doslova hriala pri srdci. 1 kilometer alebo tiež 1000 metrov. Dosť málo nato aby človek nestihol vytriezveť a stratiť sa. Bojovali sme teda čo to dalo a tak už čochvíľa sedíme opäť v bezpečí... Celodenný súčet naplávaných kilometrov ukazoval nekompromisných 5! Ihneď po vystúpení z našich plavidielbolo vzrušenie z tohoto kúzelného miesta pre niektorých členov tak vysoké až sa mu dostavila samovolná... no nebudem totu ako rozmazávať ale keďže sme sa stále pohybovali aj napriek pristatí v kempe v adamovom rúchu... Po návšteve miestnej kerčmi sa nálada opäť dostala do vskutku zázvratných výšin... a vtedy to prišlo... Náhla strata dvoch členov prinútila nás vydať sa na veľkú pátraciu akciu po ich stopách... Nezostal tu snáď ani centimeter miesta, ktoré by sme neprezreli, ani piaď zeme nezostala neprejdená, ani stebielko sena naobrátené, po našich kamarátoch ani chýru ani slychu. Azda hodiny sme sa tiež ponárali v mútnych vodách a so slzami v očiach sme hladali aspoň bezvládne telá našich súputnikov. Kde nič tu nič. Oplakali sme teda našich druhov a na miestnom poli rozhodli sme sa zahnať žiaľ, požieraním miestnych plodín. Nádherné to bolo miesto. Pole slnečníc obrátených k slnku, ktoré by sa tiahlo hádam až za horizont keby sme tam dovideli... Snáď lepšie vyvinutý čuch alebo božia sila zasiahla keď najmenej vidiaci člen našej výp
ravy zbadal na niekoľko stovák metrov vzdialenú postavu. Postava azda cvičiľa kľuky na zemi, azda hľadala stratené oblečenie ktoré postrádala, ktovie, na naše hlučné prekvapenie „Oni tam je...!!!“ sa ale postavila a veselo nám máva. Tento pohľad by som doprial naozaj každej žene. Nuže niekomu bolo hej, niekdo to už mal za sebou ale niekdo ani nie (naozaj nechcem menovať, dám vam ale nápovedu, že keď si prečítate zloženie našeho zájazdu je to priam do oči bijúce). K pokračovaniu tak ale aj napriek veľkému úspechu v našich radoch nevedno prečo nedošlo. Azda aj okoloidúce auto mohlo prispieť k tak rýchlemu koncu tejto dejovej línie, ktovie. Až teraz z odstupom času keď si spomeniem na samovoľnú.. no tú onú mohlo nám hneď pri začiatku hľadania dôjsť kamže sa asi mohli podieť naši druhovia... No ale po boji je každý generál... Skupina sa teda rýchlo dala opäť dokopy a po pravdepodobnom menšom koncerte (ďaľší deň na nás jeden asi spolusediaci kričal niečo o hudbe a homosexuáloch), vyriešení záhady o vajciach a kurencoch s miestnym
rančerom (vajcia skutočne neoplodňuje kohút až po znesení), ďaľšom nezaplatenom účte (tentoraz sme sa ale vrátili a všetko čestne zaplatili) - teda okrem platenia za nocľah, sme sa opäť vydali každý do svojho stanu. Mal som to šťastie zdielať stan s svetoznámou osobnosťou (opäť nechcem menovať) a to hneď všetky 3 noci (vlastne 2, tretiu sa mi nepodarilo prebojovať do stanu). Prezradím ale, že je skôr širší ako vyšší... Prvú noc som bol napomenutý, že prečo som spal iba v tričku a tak keďže som dlhoročný dobrý kamarát spal som druhú noc aj bez trička aj bez slipov. Takto dostali naše noci úplne iný rozmer (zhruba 5D). Azda len Viktor Hugo by dokázal postrehnúť každý opilecký moment našeho výletu ale vedzte, že sa snažím. V noci sa ale spustil ozaj tropický lejak. Ani vlákno stanu hádam nezostalo suché, voda padala snáď v jednom prúde cez tú stenu nebolo vidieť ani na krok.
Tretí...
Ráno bolo ale opäť milšie a tak sme sa vydali s vervou pokoriť náš včerajší plavecký rekord. V noci sa nevedno ako z našeho jedného člena stali hneď dvaja a tak nás je po zbytok pobytu o jedného viac. Hneď po úvodných metroch po veru rýchlom úniku (socky za nocľah na lúke platiť nebudú) a rannom zanedbaní potrieb muselo to na nás zákonite prísť. Stred rieky ukázal sa ako vhodný adept na vykonanie takýchto potrieb. Mútna voda všetko
skrývala a len občas dáky kúsok dostal sa nad hladinu. Táto anonymita kakania sa asi nepáčila tomu homosexuálovi čo býva kúsok odo mňa a tak nás začal ohadzovať... no áno. Tá atrapa človeka do nás normálne hodila hovno. Ešte, že má to jedno oko trochu nevidiace inač by nás možno aj trafil... No ale každé hovno sa raz skončí a tak pomaly pokračujeme v ceste... Verte či nie pádlovali sme čo to dalo. Nový členovia boli značne športovo zdatný a triezvy. I tak sa nám ale podarilo doplniť energiu na jednom ako inak nádhernom mieste. Veru draho ale bolo na tomto mieste, toľko zlatých dukátov nám po predchádzajúcom útoku zojníkov nezostalo a tak nám nezostalo nič iné ako sklopiť uši a skolonizovať priľahlé mólo a na miesto obyčajnej mŕtvej šťuky v reštaurácií si dať delikátne, chutné cestoviny s morkadelou na priestrannom vzdušnom
móle. Kdo to ale mohol tušiť, že ten buzmerant bude aj po tejto delikatese tak nenásytne hladný, že bude chcieť aj tesc
o wifon. Ten sa mi stal priatelia osudným. Drevenými rukami snažil sa zložiť deklík z vriacej to polievky až mi ju nešikovne vhodil na moje obnažené chodidlá. Tá bolesť, priatelia, t
á bolesť, ťažko ju opísať. Ale v originále to znelo
asi „AAA! Pi…“ voda ale bola blízko a tak sa mi nohy už o pár sekund chladili v ľadovej vode. Veru tak ako kdosi poznamenal chlpy mi už naozaj nepo
rastú... Nevadí. Ani takéto hodenie polena pod nohy osudom nás nevykolajilo, ani čierne mračná rútiace sa spoza nás... nebojácne vyrážame na ďaľšiu cestu. Skákanie na húpačke, kakanie do vody aj to boli mnohé z našich ďaľších zážitkov. Čierne mračná sa ale nezadržateľne priblížili a tak sme sa opäť raz museli vyzliecť a tak
ako nás pánboh stvoril pokračovať v našej ceste. Veru poviem vám, taký dážď som už dlho nevidel. Keď ale nemáš nič oblečené nemá čo zmoknúť takže sme aj proti tomuto dažďu bojovali ako sa patrí. Dokonca aj keď počas našej cesty svietilo slnko aj vtedy sme pre istotu boli oblečený len v adamovom rúchu, veď človek nikdy nevie, globálne oteplovanie je celosvetový fenomén a letné tropické lejaky prídu z minúty na minútu. Toto naše oblečenie, poviem vám malo nevídaný úspech hlavne u ženskej časti našeho zájazdu a vďaka tzv. „peniskopu“ ľahko sme sa mohli navigovať aj pod vodou aj nad vodou. Peniskop nám vždy ukázal smer. A keď už sa zdalo, že jeden peniskop by sa hádam mohol aj pokaziť. Chlapci vytvorením súpenisia rýchlo hneď chytili správny smer... Nuž ale nenechajme sa rušiť technickými detailami našej cesty. V ukrutnom lejaku prirážame (k mólu) na ďaľšej zastávke. Voda zdása neuveritelne teplá v tomto daždi. Na tejto zastávke už ale hlad predčil aj cenu jedla a tak sa tu zdržiavame. Možno by sme sa ani toľko nezdržali ale fľaša ukrývajúca sa vonku nútila nás k pravidelným návštevám jej okolia až sa nálada opäť dostala vyššie ako vysoko. A do toho milý moji priatelia z ničoho nič, z čista nejasna, slnko predralo sa pomedzi mraky. No nádhera. Túto oku ľahodiacu chvíľu vychutnávali sme si naozaj plnými dúškami. A tak naša trajektória opäť nabrala smer sínusoidy (odborne tiež cik-cak smer). Nevedno ako pridružila sa k nám čochvíľa posádka až z ďalekého kúta našej vlasti. Až z jánošikom opradenej Žiliny. Dokopy mali tajomných 80 rokov ale pili poviem vám ako mladíci. Netrvalo preto dlho a naše priateľstvo zdalo sa byť večné. Po veľa povedaných slovách a mnohých hodinách, nachádzame aj našu o poznanie rýchlejšiu športovo založnú posádku, čakajúcu na brehu. Krásne to miesto, ale čoto hrnčo vracia sa so zlou správou že na tomto mieste je súkromný pozemok... Azda dokonalé ovládanie slovenských zákonov, azda bratislavský né-temperament, azda promile v krvi nemohlo ma nechať chladným a po horlivej diskusií, 4 kolách v ringu, 3 vybitých zuboch so strážnikom pokračujeme v ceste... Poviem vám ale moje rozhorčenie bolo vskutku veľké, azda aj preto pozabudol som sa obliecť a zbytok večera trávil som zahalený len v karimatke. Ako sa ale neskôr ukázalo tento zdanlivo pornopriemyslený manéver mal naozaj blahodárne účinky pre náš severoslovenský pár, ktorý sa aj napriek svojmu veku v noci snažil zo seba dostať maximum a keďže stany majú uši hrnčo vám o tom ako sa to robí v žiline môže povedať viac než dosť...
A štvrtý
Ráno sa prebúdzame na nádhernom mieste nad vodou, z ktorého ste večer mohli pomedzi lístie, ktoré sa len tak poľahky šuchotalo vo vetre, pozorovať tie najkrajšie hviezdy na svete a ja som použil snáďvšetky techniky voodoo aby sa vedľa spiaci marynčák zmenil na ženu alebo aspoň ja na homosexuála. Bohužiaľ... ani jedno z mojich prianí sa mi opäť nesplnilo a tak som aj túto noc musel prežiť len sám so sebou. Posledný deň nám nezostávalo nič iné iba dopiť to čo zostalo, dojesť aj to čo nezostalo a smutne ale s krásnymi spomienkami nechať sa unášať už stojacou riekou, ktorá nám aj za tak málo času dokázala ponúknuť tak nezabudnuteľné zážitky. Nuže zase o rok... No a za týmto emo záverom by som asi ešte rád poďakoval môjmu novému zamestnáveteľovi, ktorý mi umožil a zaplatil napísanie tohoto príbehu... vďaka. Váš Mirko.
Ako bonus pridávam strhujúci úvodný mail cestovky, ktorý nás presvedčil aby sme sa na túto divokú cestu vybrali...
caute deti moje najmilsie najdrahsie mojmu srdcu najblizsie
ano ano ako uz nazov spravy napoveda bude sa v tomto prispevku jednat o uz roky planovanu a zatial neuskutocnenu teraakciu... ano spravne tusite, jedna sa o splav... splav Maleho Dunaja... krasnej to divokej horskej riavy s priezracne cistou vodou sinucej si to divokymi udoliami a kanonmi doposial ludskou nohou neposkvrnenou prirodou. S dalsich zaujimavych veci, ktore mozete lahko zazriet na tejto riecke na vlastne oci pocas tohto neopakovatelneho vyletu urcite budu starobyle vodne mlyny (minimalne 3000 prnl.), termalne kupalisko ako odmena v cielovej stanici, nadherna nocna obloha, rybe, bobre, vydre, hufy mierumilovnych komarov a urcite neraz uzriete tuckove nahe telo (aj spredu aj zozadu). Ak vas aj tato ponuka nechala chladnymi potom vam uz nic nepomoze ale ak nie citajte dalej. Tato akcia sa uskutocni 7-10. augusta (stvrtok az nedela). Tento datum sa dlho vyberal a zvazoval kvoli vsetkym moznym ucastnikom a naozaj sa uz neda vybrat lepsie je mi luto tych ktorym to vazne nevyhovuje neda sa vyhoviet vsetkym.. Inu ak ste si nasli volne miesto v diary tak su tu dalsie info. Lode vyzeraju ze zozeniem (aj odvoz) asi za daky poplatok ale urcite nic vysoke (pamatajte ze cestujete s Majro Vic Lowcoast travel agency) ale nebojte sa nebudeme papat len wifon a pit vodu.. aj pivo, aj maso, aj zele (nie tu nie). No ale co som to chcel. aha. Ze potrebujem vediet ZAVAZNE (inac mu pretrhnem vazy) kdo chce ist. A one taku dohodu by sme mohli uzavriet, ze ked sa uz raz prihlasite a nebudete chciet ist tak za seba urcite zozeniete nahradu. Tak sa to zvykne robit. Lebo lodicky su pre dvoch a ked uz bude lodicka objednana nech ten chudak nemusi padlovat sam. A hlavne vas poprosim ak tusite ze nepojdete povedzte to rovno lebo par dni pred odchodom bude s lodickami cim dalej tym vacsi problem. Dufam ze som vas tymito krutymi plavidlami nevylakal a stale chcete zazit co ste este nezazili. No takze mensia rekapitulacia (pokial mi je zname)..
zatial hlaseny ucastnici: Janko, Mirka, Jurko, tuculinko, misulko, palko (od piatku / bude socovat u niekoho nalodi alebo plavat kraula vedla), knedlik, hrnco, ja
to jest dohromady zatial 8 ludi co vychadza na 4 lode
one nemam vsetky mailove adresy tak to bud preposlite dalsim ludom o ktorych viete ze by chceli ist (co ma napada stano a buchta, julka) alebo mi poslite ich kontakty
