Dennik plavca 1

Po ťažko prespatých 5 hodinách sa plný očakávania a nervozity sa zobúdzam už 2 minúty pred tým ako mi má zazvoniť môj budík. Ešte ranná kontrola nachystaných veci vypitie pol litra vody a ide sa na to. Áno dneska sa toho konečne dočkám po rokoch naberania odvahy, a jej hľadania na dnách pohárov rôznych veľkostí objemov, tvarov a obsahu je to konečne ten deň A ktorý zmení moju celú doterajšiu životnú pút.

Beriem s "láskou" včera o polnoci (alebo dnes ako to beriete) pripravené chlebíky a nesúc sa ako vták kráčam smerom k môjmu cieľu. Vtáčiky na stromoch nešvitoria-ešte spia svine lenivé, slnku sa tiež nechce vyliezť na smogom zahalenú oblohu a zabudol som si nabiť môj mp3 prehrávač ale komu by to vadilo pri takejto udalolosti.

Pred cieľovou budovou zaflekoval strieborný golf a z neho vystúpili dve ikony, vysmiati dobre naladení už rutinérsky zvyknutí na ranne vstavanie. Vstupujem do legendami opradenej šatne pri rozjebanych skrinkách bez vešiakov priam cítim ako keby ma ovanul duch histórie, predstavujem si všetky tých ktorí sa tu prezliekali predo mnou a cítim sa poctený. Ako nováčik dostanem za úlohu zaniesť dosky na bazén. Nevadí mi to uvedomujem si že aj v hokeji najväčšie hviezdy začínali zbieraním pukov po tréningoch.


Prichádzam k bazénu čeriacemu sa od plávajúcich ľudí. Poviem vám niet krajšieho pohľadu ako keď sa pozeráte na plavcov. Ruky sa ponárajú do vody, spod nôh im vytryskujú gejzíry vody, a ich krásne priam s antickou dokonalosťou tvarované postavy sa s úžasnou rýchlosťou posúvajú vpred. Keď z vody mohli vyliezť dinosaury tak prečo by sa tam v rámci pokroku ľudia nemohli vrátiť. Naša čisto privátna dráha bola už obsadená zmietajúcim sa tuleňom plávajúcim jednu dĺžku za druhou. Jeho mohutné telo čerilo vodu hruď pri každom nádychu vytvárala menšiu vlnu, ktorá by prevrátila aj menší titanic, s neuveriteľnou výdržou ukrajoval naplávané metre v bazéne. Podarilo sa nám vysocovat nie len osobnú dráhu ale aj osobného trénera takže prvý krát sme sa v živote cítili ako hviezdy nášho šoubiznisu. Vo svojich špeciálnych červených infra pyrotechnických brílach odhalil aj najmenšiu chybičku na našom plaveckom štýle a okamžite nám ju napravoval. Hmmm tuším sa hlavne sústredil na tu nežnejšiu štvrtinu našej dráhy ale to sme vzhľadom na jeho riadiaci organ mohli očakávať. Taktiež hovoril o veciach ktoré by mal každý správny plavec ovládať "Prídeš na Zlatých Pieskoch pred bufet kde sedia jebačky skočíš do vody zaplávaš 25 znaka a späť pôjdeš motýlikom aby si ukázal, že vieš plávať a určite ich zbalíš!"

Chlór v bazéne penil, prepaľoval plavky a tuleňove oči, osvetlenie doslova sliepňalo a dotváralo tu nádhernú atmosféru až človek začínal mať fatamorgány o nacvičujúcich aqvabelách. Ale čo si budeme hovoriť všetko krásne sa raz musí skončiť a tak mi zostáva len dodať hasta la vista.