Splav Malého Dunaja

Zloženie plavičov: tučko (osobne), hrnčo, jano, mirka (žena), mišo (-minus 2dni), paľo (-minus 2dni), matúš (-minus 2 dni), ja (-minus inteligencia)

…Tak tak, roky plánovaná, verejnosťou dlho očakávaná udalosť sa za pričinenia veľkého množstva šťasťia a sponzorov, za všetkých spomeňme aspoň tzv. „ujo vícha“, ktorý by sa po svojich posledných výkonoch (kúpanie sa v detskom bazéniku, chodenie po skle bosou nohou, donucovanie bubeníka hrať jararara) mohol kludne stať hrdým členom sockateamu aj napriek značne pokročilému veku (skôr už prekročilému). Naozaj teda netušíme ako sa nám tak logisticky náročnú akciu podarilo zorganizovať a to dokonca aj bez adama, ale ako sa vraví aj motyka občas vystrelí... Očakávania boli teda veľké, udalosť v skutku ojedinelá, ale to čo sa dialo na tejto jedinečnej akcií skutočne nečakal nikdo ani vo svojom najkrajšom mokrom sne... Čo to je Bermudský trojuhoník oproti povodiu Malého Dunaja... tu sa nestrácajú len lode a lietadlá, tu sa strácajú minúty, hodiny a dni... tu sa stráca čas. Takýto svetový fenomén máme vážení, hneď za rohom našeho hlavného mesta. No ale pekne odzačiatku...

Nalodenie a prvý boj s divokou vodou

Po zhode náhodných udalostí sme sa vo štvrtok okolo obeda CET ocitli na brehu, básnikmi stáročia ospevovaného, divokého a romantického zároveň, brehu Malého Dunaja. Magicky ohlušujúci hukot vody nám bral dych aj slová... strach a rešpekt z prírody, ktorej stál človek zočivoči nám naháňal zimomriavky po chrbte... Niekdo mal husiu kožu, niekomu stáli bradavky, niekomu možno stálo aj niečo iné ale všetci sme sa cítili neuveriteľne bezmocný oproti takejto obrovskej mase vody a energie... So strachom musí ale človek bojovať. Keďže sme ale zvieratá nebolo to jednoduché... ale nevzdali sme sa. To nám verte priatelia že nie, to nemáme v krvi. Problémom sa vždy hrdo postavíme tvárou tvár. A tak netrvalo dlho, priam by sa dalo povedať, že ani svetlo nedokáže predbehnúť hrnča keď ide po vodku a so šamanským úsmevom jemu vlastným, ako keď dáte malému dieťaťu flašku s cumlíkom, sa na ňu napojí. Veru nieje ľahké dostať ho od nej. Aj malé dieťa plače keď mu vezmete cumlík. Hrnčo sa s tým už ale za tie roky naučil žiť, s alkoholom sa predsa treba deliť a tak sa nám

ako už neraz opäť ušlo každému. A ako sa vraví každému podľa jeho možností, takže sa už za niekoľko minút dostavil spomínaný efekt bermudského trojuholníka. Nalodenie a aj naše prvé riečne centimetre sme teda zvládli bez akýchkoľvek problémov a strachu. Po mimoriadne aktívnych prvých 10 metroch každý pochopil, že nemá význam bojovať s tak mocným živlom ako je rieka a vydal preto dobrovolne svoj život na pospas neľútostnému prúdu, ktorý sám najlepšie vedel kade má tiecť. V tomto aktívnom športovom duchu sme zotrvali po zbytok nášho pobytu. Neuveriteľnou rýchlosťou sme sa teda hnali dolu prúdom v očakávaní veľkého dobrodružstva. Voči strachu sme aj naďalej bojovali. Tentoraz sa ale najväčším bojovníkom voči strachu stal bájny hrdina z dávnych dôb – Kelt, počúvajúci na povel „čas na pivo“. Týmto jednoduchým heslom sa

bájny hrdina dostával do našich útrob aby sme sa my mohli aj naďalej v klude venovať našej púti po strastiplnej riave. Tento hrdina sa tak stal najčastejšie menovaným členom nášho zájazdu... Čas sa teda definitívne zastavil.. Slnko pálilo, kelt bojoval, promile pribúdalo, teplota sa zvyšovala a tak zákonite musel prísť čas vhodiť naše do ružova rozpálené telá, do studenej horskej vody. Úkon to vážení nieje jednoduchý ale aj to sme zvládli. Tažko mi je pomenovať to čo sa dialo nasledujúce minúty priatelia, azda súslovie vodnoorgie by mohlo vystihnúť pravú podstatu. Ako inak vzniklo opäť množstvo materiálu, z ktorého je 99 % nebulikovateľného (aj v porno priemysle). Ako ale viete aj tento materiál sa dá zohnať. Stačí napísať správnym ľuďom... (a ani neviete ako rád vám ho pošlem). Keďže rieka sa na rozdiel od nás hýbe neustále a my sme boli jej súčasťou podarilo sa aj nám dostať z bodu A do krčmi. Nebolo to ale ľahké, najprv zápas s krokodílom potok útek pred dravými piraňami ale stálo to zato... Priamo nad vodou, s výhľadom na vodný mlyn a krásnou svetlovlasou obslužníčkou baru (azda to bol ten pravý dôvod pre dokonalosť tohoto miesta) sme aspoň na chvíľu zložili naše unavené telá po náročnom výkone a doplnili energiu. Energie ale nikdy nieje dosť a tak sa nám zastávka opäť trochu natiahla.. Po každom dni ale príde noc a tak sme aj my opäť otvorili tvrdý alkohol a pri romantickom ohni prežili našu prvú noc v tajuplnej divočine...

Deň druhý

Po romantickej noci ale prišlo desivé ráno. Hneď prvý pohľad zo stanu predurčil vývoj tohoto dňa. Všade kam ľudské opilecké oko dohliadlo len čiernočierna čierňava. Neuveriteľne hustá, všadeprítomná, rozhodla sa nám ukradnúť deň. Takéto niečo nás ale len tak nerozhádže a nebojácne sme sa vydali ďalej na našu strastiplnú púť. Azda sa už aj zdalo, že odvážnym šťastie praje - čierňava začínala sa trhať v tom nám ale cestu zák

erne skrížil ďaľší mlyn s nádhernou plážou, anglickým trávnikom a áno, ako správne tušíte bola tam aj krčma. Nemohli sme veru odolať takejto ponuke. Nebolo vari ani 12 hodín, slnko ešte nestihlo prísť na vrchol dňa a my sme už v bezpečí naberali energiu. Opäť sme ňou nešetrili, človek predsa nikdy nevie kedy sa mu zíde. A čože sa nestalo. Z čierňavy začali padať kvapky väčšie ako veľké. A tak neostávalo poriečnikom nič iné ako zostať uväznený na tomto v skutku nehostinnom mieste. Nedá mi nespomenúť si na výrok jedného nášho člena (tiež jedného z hlavných aktérov udalosti, ktorú opíšem neskôr pod krycím menom „Sex na poľnej ceste“), že keby sme si pod touto terasou postavili stany tak ani tie stany nepotrebujeme... nuže hodiny sa teda naďalej strácali podobne ako peniaze v našich peňaženkách ale nálada v týme akoby zázrakom geometrickym radom stúpala až do závratných výšin, napomínania z vlastnej hudobnej produkcie (asi tu nerozumeli slovenským textom legendy) a úniku bez zaplatenia (zabudli sme). Nuž ale aj tu sa opäť potvrdilo že časník pije menej ako zákazník a tak nás už s pádlami v ruke zastavuje vrchný, že či sa chystáme odísť. Samozrejme že sme sa nechystali, len sme si chceli rozvešať mokré veci na pádla. Bol asi dosť inteligentný, alebo mu azda došlo, že v daždi mokré veci na pádlach nevysušíme to už navždy zostane záhadou, zaplatiť sme museli... Tentoraz sme sa ale na hladinu nevydali len tak bezcieľne. Podarilo sa nám získať dôležitú info

rmáciu o blízkosti pokladu - ranča u paľa. Vzdialenosť nás doslova hriala pri srdci. 1 kilometer alebo tiež 1000 metrov. Dosť málo nato aby človek nestihol vytriezveť a stratiť sa. Bojovali sme teda čo to dalo a tak už čochvíľa sedíme opäť v bezpečí... Celodenný súčet naplávaných kilometrov ukazoval nekompromisných 5! Ihneď po vystúpení z našich plavidiel bolo vzrušenie z tohoto kúzelného miesta pre niektorých členov tak vysoké až sa mu dostavila samovolná... no nebudem totu ako rozmazávať ale keďže sme sa stále pohybovali aj napriek pristatí v kempe v adamovom rúchu... Po návšteve miestnej kerčmi sa nálada opäť dostala do vskutku zázvratných výšin... a vtedy to prišlo... Náhla strata dvoch členov prinútila nás vydať sa na veľkú pátraciu akciu po ich stopách... Nezostal tu snáď ani centimeter miesta, ktoré by sme neprezreli, ani piaď zeme nezostala neprejdená, ani stebielko sena naobrátené, po našich kamarátoch ani chýru ani slychu. Azda hodiny sme sa tiež ponárali v mútnych vodách a so slzami v očiach sme hladali aspoň bezvládne telá našich súputnikov. Kde nič tu nič. Oplakali sme teda našich druhov a na miestnom poli rozhodli sme sa zahnať žiaľ, požieraním miestnych plodín. Nádherné to bolo miesto. Pole slnečníc obrátených k slnku, ktoré by sa tiahlo hádam až za horizont keby sme tam dovideli... Snáď lepšie vyvinutý čuch alebo božia sila zasiahla keď najmenej vidiaci člen našej výp

ravy zbadal na niekoľko stovák metrov vzdialenú postavu. Postava azda cvičiľa kľuky na zemi, azda hľadala stratené oblečenie ktoré postrádala, ktovie, na naše hlučné prekvapenie „Oni tam je...!!!“ sa ale postavila a veselo nám máva. Tento pohľad by som doprial naozaj každej žene. Nuže niekomu bolo hej, niekdo to už mal za sebou ale niekdo ani nie (naozaj nechcem menovať, dám vam ale nápovedu, že keď si prečítate zloženie našeho zájazdu je to priam do oči bijúce). K pokračovaniu tak ale aj napriek veľkému úspechu v našich radoch nevedno prečo nedošlo. Azda aj okoloidúce auto mohlo prispieť k tak rýchlemu koncu tejto dejovej línie, ktovie. Až teraz z odstupom času keď si spomeniem na samovoľnú.. no tú onú mohlo nám hneď pri začiatku hľadania dôjsť kamže sa asi mohli podieť naši druhovia... No ale po boji je každý generál... Skupina sa teda rýchlo dala opäť dokopy a po pravdepodobnom menšom koncerte (ďaľší deň na nás jeden asi spolusediaci kričal niečo o hudbe a homosexuáloch), vyriešení záhady o vajciach a kurencoch s miestnym

rančerom (vajcia skutočne neoplodňuje kohút až po znesení), ďaľšom nezaplatenom účte (tentoraz sme sa ale vrátili a všetko čestne zaplatili) - teda okrem platenia za nocľah, sme sa opäť vydali každý do svojho stanu. Mal som to šťastie zdielať stan s svetoznámou osobnosťou (opäť nechcem menovať) a to hneď všetky 3 noci (vlastne 2, tretiu sa mi nepodarilo prebojovať do stanu). Prezradím ale, že je skôr širší ako vyšší... Prvú noc som bol napomenutý, že prečo som spal iba v tričku a tak keďže som dlhoročný dobrý kamarát spal som druhú noc aj bez trička aj bez slipov. Takto dostali naše noci úplne iný rozmer (zhruba 5D). Azda len Viktor Hugo by dokázal postrehnúť každý opilecký moment našeho výletu ale vedzte, že sa snažím. V noci sa ale spustil ozaj tropický lejak. Ani vlákno stanu hádam nezostalo suché, voda padala snáď v jednom prúde cez tú stenu nebolo vidieť ani na krok.

Tretí...

Ráno bolo ale opäť milšie a tak sme sa vydali s vervou pokoriť náš včerajší plavecký rekord. V noci sa nevedno ako z našeho jedného člena stali hneď dvaja a tak nás je po zbytok pobytu o jedného viac. Hneď po úvodných metroch po veru rýchlom úniku (socky za nocľah na lúke platiť nebudú) a rannom zanedbaní potrieb muselo to na nás zákonite prísť. Stred rieky ukázal sa ako vhodný adept na vykonanie takýchto potrieb. Mútna voda všetko

skrývala a len občas dáky kúsok dostal sa nad hladinu. Táto anonymita kakania sa asi nepáčila tomu homosexuálovi čo býva kúsok odo mňa a tak nás začal ohadzovať... no áno. Tá atrapa človeka do nás normálne hodila hovno. Ešte, že má to jedno oko trochu nevidiace inač by nás možno aj trafil... No ale každé hovno sa raz skončí a tak pomaly pokračujeme v ceste... Verte či nie pádlovali sme čo to dalo. Nový členovia boli značne športovo zdatný a triezvy. I tak sa nám ale podarilo doplniť energiu na jednom ako inak nádhernom mieste. Veru draho ale bolo na tomto mieste, toľko zlatých dukátov nám po predchádzajúcom útoku zojníkov nezostalo a tak nám nezostalo nič iné ako sklopiť uši a skolonizovať priľahlé mólo a na miesto obyčajnej mŕtvej šťuky v reštaurácií si dať delikátne, chutné cestoviny s morkadelou na priestrannom vzdušnom

móle. Kdo to ale mohol tušiť, že ten buzmerant bude aj po tejto delikatese tak nenásytne hladný, že bude chcieť aj tesc

o wifon. Ten sa mi stal priatelia osudným. Drevenými rukami snažil sa zložiť deklík z vriacej to polievky až mi ju nešikovne vhodil na moje obnažené chodidlá. Tá bolesť, priatelia, t

á bolesť, ťažko ju opísať. Ale v originále to znelo

asi „AAA! Pi…“ voda ale bola blízko a tak sa mi nohy už o pár sekund chladili v ľadovej vode. Veru tak ako kdosi poznamenal chlpy mi už naozaj nepo

rastú... Nevadí. Ani takéto hodenie polena pod nohy osudom nás nevykolajilo, ani čierne mračná rútiace sa spoza nás... nebojácne vyrážame na ďaľšiu cestu. Skákanie na húpačke, kakanie do vody aj to boli mnohé z našich ďaľších zážitkov. Čierne mračná sa ale nezadržateľne priblížili a tak sme sa opäť raz museli vyzliecť a tak

ako nás pánboh stvoril pokračovať v našej ceste. Veru poviem vám, taký dážď som už dlho nevidel. Keď ale nemáš nič oblečené nemá čo zmoknúť takže sme aj proti tomuto dažďu bojovali ako sa patrí. Dokonca aj keď počas našej cesty svietilo slnko aj vtedy sme pre istotu boli oblečený len v adamovom rúchu, veď človek nikdy nevie, globálne oteplovanie je celosvetový fenomén a letné tropické lejaky prídu z minúty na minútu. Toto naše oblečenie, poviem vám malo nevídaný úspech hlavne u ženskej časti našeho zájazdu a vďaka tzv. „peniskopu“ ľahko sme sa mohli navigovať aj pod vodou aj nad vodou. Peniskop nám vždy ukázal smer. A keď už sa zdalo, že jeden peniskop by sa hádam mohol aj pokaziť. Chlapci vytvorením súpenisia rýchlo hneď chytili správny smer... Nuž ale nenechajme sa rušiť technickými detailami našej cesty. V ukrutnom lejaku prirážame (k mólu) na ďaľšej zastávke. Voda zdása neuveritelne teplá v tomto daždi. Na tejto zastávke už ale hlad predčil aj cenu jedla a tak sa tu zdržiavame. Možno by sme sa ani toľko nezdržali ale fľaša ukrývajúca sa vonku nútila nás k pravidelným návštevám jej okolia až sa nálada opäť dostala vyššie ako vysoko. A do toho milý moji priatelia z ničoho nič, z čista nejasna, slnko predralo sa pomedzi mraky. No nádhera. Túto oku ľahodiacu chvíľu vychutnávali sme si naozaj plnými dúškami. A tak naša trajektória opäť nabrala smer sínusoidy (odborne tiež cik-cak smer). Nevedno ako pridružila sa k nám čochvíľa posádka až z ďalekého kúta našej vlasti. Až z jánošikom opradenej Žiliny. Dokopy mali tajomných 80 rokov ale pili poviem vám ako mladíci. Netrvalo preto dlho a naše priateľstvo zdalo sa byť večné. Po veľa povedaných slovách a mnohých hodinách, nachádzame aj našu o poznanie rýchlejšiu športovo založnú posádku, čakajúcu na brehu. Krásne to miesto, ale čoto hrnčo vracia sa so zlou správou že na tomto mieste je súkromný pozemok... Azda dokonalé ovládanie slovenských zákonov, azda bratislavský né-temperament, azda promile v krvi nemohlo ma nechať chladným a po horlivej diskusií, 4 kolách v ringu, 3 vybitých zuboch so strážnikom pokračujeme v ceste... Poviem vám ale moje rozhorčenie bolo vskutku veľké, azda aj preto pozabudol som sa obliecť a zbytok večera trávil som zahalený len v karimatke. Ako sa ale neskôr ukázalo tento zdanlivo pornopriemyslený manéver mal naozaj blahodárne účinky pre náš severoslovenský pár, ktorý sa aj napriek svojmu veku v noci snažil zo seba dostať maximum a keďže stany majú uši hrnčo vám o tom ako sa to robí v žiline môže povedať viac než dosť...

A štvrtý

Ráno sa prebúdzame na nádhernom mieste nad vodou, z ktorého ste večer mohli pomedzi lístie, ktoré sa len tak poľahky šuchotalo vo vetre, pozorovať tie najkrajšie hviezdy na svete a ja som použil snáď všetky techniky voodoo aby sa vedľa spiaci marynčák zmenil na ženu alebo aspoň ja na homosexuála. Bohužiaľ... ani jedno z mojich prianí sa mi opäť nesplnilo a tak som aj túto noc musel prežiť len sám so sebou. Posledný deň nám nezostávalo nič iné iba dopiť to čo zostalo, dojesť aj to čo nezostalo a smutne ale s krásnymi spomienkami nechať sa unášať už stojacou riekou, ktorá nám aj za tak málo času dokázala ponúknuť tak nezabudnuteľné zážitky. Nuže zase o rok... No a za týmto emo záverom by som asi ešte rád poďakoval môjmu novému zamestnáveteľovi, ktorý mi umožil a zaplatil napísanie tohoto príbehu... vďaka. Váš Mirko.

Ako bonus pridávam strhujúci úvodný mail cestovky, ktorý nás presvedčil aby sme sa na túto divokú cestu vybrali...

caute deti moje najmilsie najdrahsie mojmu srdcu najblizsie

ano ano ako uz nazov spravy napoveda bude sa v tomto prispevku jednat o uz roky planovanu a zatial neuskutocnenu teraakciu... ano spravne tusite, jedna sa o splav... splav Maleho Dunaja... krasnej to divokej horskej riavy s priezracne cistou vodou sinucej si to divokymi udoliami a kanonmi doposial ludskou nohou neposkvrnenou prirodou. S dalsich zaujimavych veci, ktore mozete lahko zazriet na tejto riecke na vlastne oci pocas tohto neopakovatelneho vyletu urcite budu starobyle vodne mlyny (minimalne 3000 prnl.), termalne kupalisko ako odmena v cielovej stanici, nadherna nocna obloha, rybe, bobre, vydre, hufy mierumilovnych komarov a urcite neraz uzriete tuckove nahe telo (aj spredu aj zozadu). Ak vas aj tato ponuka nechala chladnymi potom vam uz nic nepomoze ale ak nie citajte dalej. Tato akcia sa uskutocni 7-10. augusta (stvrtok az nedela). Tento datum sa dlho vyberal a zvazoval kvoli vsetkym moznym ucastnikom a naozaj sa uz neda vybrat lepsie je mi luto tych ktorym to vazne nevyhovuje neda sa vyhoviet vsetkym.. Inu ak ste si nasli volne miesto v diary tak su tu dalsie info. Lode vyzeraju ze zozeniem (aj odvoz) asi za daky poplatok ale urcite nic vysoke (pamatajte ze cestujete s Majro Vic Lowcoast travel agency) ale nebojte sa nebudeme papat len wifon a pit vodu.. aj pivo, aj maso, aj zele (nie tu nie). No ale co som to chcel. aha. Ze potrebujem vediet ZAVAZNE (inac mu pretrhnem vazy) kdo chce ist. A one taku dohodu by sme mohli uzavriet, ze ked sa uz raz prihlasite a nebudete chciet ist tak za seba urcite zozeniete nahradu. Tak sa to zvykne robit. Lebo lodicky su pre dvoch a ked uz bude lodicka objednana nech ten chudak nemusi padlovat sam. A hlavne vas poprosim ak tusite ze nepojdete povedzte to rovno lebo par dni pred odchodom bude s lodickami cim dalej tym vacsi problem. Dufam ze som vas tymito krutymi plavidlami nevylakal a stale chcete zazit co ste este nezazili. No takze mensia rekapitulacia (pokial mi je zname)..

zatial hlaseny ucastnici: Janko, Mirka, Jurko, tuculinko, misulko, palko (od piatku / bude socovat u niekoho nalodi alebo plavat kraula vedla), knedlik, hrnco, ja

to jest dohromady zatial 8 ludi co vychadza na 4 lode

one nemam vsetky mailove adresy tak to bud preposlite dalsim ludom o ktorych viete ze by chceli ist (co ma napada stano a buchta, julka) alebo mi poslite ich kontakty

termin teda 7-10 august 2008

takze tak

vas Mirko